Právny rámec pre online reklamu tvorí zákon o elektronickom obchode. Online reklama je teda každá online komunikácia, ktorej cieľom je podpora predaja podniku.
Medzi reklamné prostriedky patria okrem iného:
- Bannerová reklama: graficky navrhnuté reklamné plochy na webovej stránke, ktoré sa používajú na reklamu;
- Hyperlinky: odkaz vedie priamo na webovú stránku inzerenta;
- Pop-upy: grafický prvok, ktorý sa objaví, akonáhle používateľ navštívi webovú stránku.
Zákazy a obmedzenia reklamy platia v Rakúsku aj na internete. Zákazmi a obmedzeniami reklamy sme sa už zaoberali v článkoch „Obmedzenia reklamy súvisiace s osobami a profesiami“, „Obmedzenia reklamy pre vybrané slobodné povolania“, „Reklama a maloletí“, „Reklama a politici“, „Reklama v tlačených médiách“ a „Priamy marketing“. Platia bez obmedzení aj pre online oblasť. Pre túto oblasť však existujú aj ďalšie špecifiká.
Zákon o elektronickom obchode
V online prostredí je riziko zmiešania reklamy a redakčného obsahu často väčšie ako v rozhlase, kde sa reklama vysiela v reklamných blokoch. Aj online však musí byť jednoznačne označené, kedy ide o reklamu. Ponuky, prídavky a darčeky musia byť jasne rozpoznateľné a podmienky ich využitia musia byť ľahko dostupné. Súťaže musia byť taktiež ľahko rozpoznateľné a používateľ musí mať prístup k podmienkam účasti.
Mediálne právo
Mediálny zákon tiež predpisuje online inzerentom, aby oznámenia, odporúčania alebo iné príspevky a správy, za ktorých zverejnenie bolo zaplatené, označovali ako „inzercia“, „reklama“ alebo „platená vložka“.
Okrem tlačených médií pozná mediálny zákon aj „periodické elektronické médiá“. Ide o médiá, ktoré sa vysielajú elektronicky (rozhlas), sú dostupné online (webové stránky) alebo vychádzajú minimálne štyrikrát ročne v porovnateľnej podobe (newsletter). Aj online médiá potrebujú tiráž a za určitých okolností sú povinné zverejniť informácie. Viac o povinnosti tiráže a zverejnenia informácií si prečítajte v článku „Reklama v tlačených médiách“.
Od povinnosti zverejnenia informácií sú oslobodené len takzvané „malé“ webové stránky. Zákon pod tým rozumie webové stránky, ktorých obsah nepresahuje prezentáciu osobnej životnej sféry alebo prezentáciu vlastníka média. Okrem toho „malé“ webové stránky nesmú ovplyvňovať tvorbu názorov používateľov webu. Ak tieto kritériá nie sú splnené, ide o „veľkú“ webovú stránku, ktorej vlastník je zase povinný zverejniť informácie. Online noviny sú klasickým príkladom „veľkej“ webovej stránky a podliehajú preto povinnosti zverejnenia informácií. Naopak, blog matky, aj tej najvášnivejšej blogerky, je „malá“ webová stránka a je tak oslobodený od povinnosti zverejnenia informácií.