Odvolanie pri preventívnych opatreniach
Odvolanie pri preventívnych opatreniach
Odvolanie podľa § 54 Trestného zákona sa týka osôb, ktoré boli podmienečne prepustené z preventívneho opatrenia, napríklad zo zariadenia pre páchateľov vyžadujúcich odvykaciu liečbu alebo zo zariadenia podľa §§ 21 až 23 Trestného zákona. Tieto opatrenia neslúžia na potrestanie, ale na ochranu verejnosti a liečbu tých, ktorých psychická porucha alebo závislosť viedla k spáchaniu činu. Ak sa ukáže, že nebezpečnosť pretrváva alebo dotknutá osoba nedodržiava podmienky, súd môže prepustenie odvolať a opatrenie opätovne vykonať.
K odvolaniu podľa § 54 Trestného zákona dochádza, ak súd zruší podmienečné prepustenie z preventívneho opatrenia, pretože nebezpečnosť osoby pretrváva.
Podmienky odvolania
Odvolanie sa vykonáva podľa rovnakých zásad ako v § 53 Trestného zákona. Rozhodujúce je, či nebezpečnosť, proti ktorej je preventívne opatrenie zamerané, stále pretrváva a či je odvolanie potrebné na zabránenie ďalším trestným činom.
Podľa § 53 Trestného zákona prichádzajú do úvahy dve základné konštelácie. Po prvé, nový trestný čin spáchaný počas skúšobnej doby, ktorý vedie k odsúdeniu. Po druhé, závažné zlyhanie pri dodržiavaní pokynov, napríklad úmyselné nedodržanie formálne udelených pokynov alebo vytrvalé vyhýbanie sa vplyvu probačného a mediačného dohľadu. V oboch prípadoch súd posudzuje, či je odvolanie skutočne opodstatnené. Neexistuje žiadny automatizmus. Pred odvolaním musí súd zvážiť miernejšie prostriedky, najmä predĺženie skúšobnej doby, udelenie dodatočných pokynov a nariadenie alebo pokračovanie probačného a mediačného dohľadu.
Typické dôvody na odvolanie sú
- recidíva v závislosti alebo násilí,
- odmietanie terapeutických pokynov,
- prerušenie liečby alebo následnej starostlivosti,
- nové trestné činy, ktoré naznačujú pretrvávajúce nebezpečenstvo.
Súd vždy posudzuje, či je stabilný životný štýl mimo zariadenia realistický alebo či sa javí návrat k opatreniu ako nevyhnutný na zabránenie opätovnému spáchaniu trestných činov.
Súdne rozhodnutie a alternatívy
Odvolanie sa môže vyhlásiť len vtedy, ak miernejšie opatrenia nepostačujú. Ako alternatívy prichádzajú do úvahy:
- predĺženie skúšobnej doby,
- nové terapeutické alebo oznamovacie pokyny,
- užšia starostlivosť probačného a mediačného dohľadu,
- pokračovanie ambulantnej liečby pod lekárskym dohľadom.
Súd je povinný vždy zvoliť najmiernejší vhodný prostriedok. Až keď sú všetky ostatné opatrenia neúspešné alebo nedostatočné, môže dôjsť k odvolaniu.
Sebastian RiedlmairHarlander & Partner Rechtsanwälte „Der Widerruf nach § 54 StGB ist kein Ausdruck des Scheiterns einer Behandlung, sondern eine Konsequenz fortbestehender Gefährlichkeit. Er dient der Sicherung der Rechtsordnung und dem Schutz der Allgemeinheit, nicht der Bestrafung.“
Predĺženie skúšobnej doby
Ak sa prepustenie zo zariadenia podľa § 21 Trestného zákona neodvolá, súd môže predĺžiť skúšobnú dobu až na maximálne pätnásť rokov.
Ak pôvodne určená skúšobná doba je päť rokov, môže sa predĺžiť najviac na desať rokov.
Ku koncu pôvodnej alebo predĺženej skúšobnej doby môže súd nariadiť ďalšie predĺženie až o tri roky, ak existujú osobitné dôvody, ktoré naznačujú, že je stále potrebné hroziť umiestnením, aby sa zabránilo nebezpečnosti.
Opakované predĺženie je výslovne povolené.
Súd zároveň posudzuje, či je potrebné vydať nové pokyny a či je potrebný probačný a mediačný dohľad.
Lekárska liečba a umiestnenie
Ak bol v rámci podmienečného prepustenia vydaný pokyn podrobiť sa lekárskej liečbe a existuje opodstatnené podozrenie, že dotknutá osoba tento pokyn nedodržiava, súd môže nariadiť ústavnú liečbu.
V takýchto prípadoch je potrebné informovať bezpečnostný orgán, ktorý má postupovať podľa § 9 zákona o umiestnení (UbG). Súd je informovaný o prijatých opatreniach a rozhoduje, či prepustenie zostane v platnosti alebo bude odvolané.
Nové opatrenie počas skúšobnej doby
Ak dotknutá osoba počas skúšobnej doby spácha nový trestný čin a následne je opäť nariadené preventívne opatrenie podľa §§ 21 až 23 Trestného zákona, predchádzajúce nariadenie sa stáva bezpredmetným.
Tým sa má zabezpečiť, aby platilo len jedno aktuálne opatrenie a nevznikala dvojitá regulácia.
Výnimka: Beznádejnosť liečby
Odvolanie nie je prípustné, ak sa pokračovanie liečby od začiatku javí ako beznádejné. V týchto prípadoch by návrat do zariadenia nemal žiadny terapeutický ani bezpečnostný prínos. Súd preto nesmie prepustenie odvolať.
Právne posúdenie
§ 54 Trestného zákona dopĺňa systém podmienečných prepustení o špeciálny preventívny ochranný mechanizmus. Spája bezpečnosť a terapiu v odstupňovanom postupe.
Cieľom je chrániť spoločnosť bez zbytočného zasahovania do slobody jednotlivca.
Súdne rozhodnutie preto musí vždy vychádzať z aktuálnej prognózy nebezpečnosti a byť založené na zásade proporcionality.
Vaše výhody s právnou podporou
Trestné konanie je pre dotknuté osoby značnou záťažou. Už na začiatku hrozia závažné následky – od donucovacích opatrení, ako je domová prehliadka alebo zatknutie, cez záznamy v registri trestov až po tresty odňatia slobody alebo peňažné tresty. Chyby v počiatočnej fáze, napríklad neuvážené vyhlásenia alebo chýbajúce zabezpečenie dôkazov, sa často nedajú neskôr napraviť. Masívne môžu zaťažiť aj ekonomické riziká, ako sú nároky na náhradu škody alebo náklady konania.
Špecializovaná trestná obhajoba zabezpečuje, aby vaše práva boli chránené od samého začiatku. Poskytuje istotu pri jednaní s políciou a prokuratúrou, chráni pred sebaobviňovaním a vytvára základ pre jasnú obhajobnú stratégiu.
Naša advokátska kancelária:
- preveruje, či a v akom rozsahu je obvinenie právne udržateľné,
- sprevádza vás vyšetrovacím konaním a hlavným pojednávaním,
- zabezpečuje právne bezpečné návrhy, stanoviská a procesné kroky,
- podporuje pri obrane alebo urovnávaní občianskoprávnych nárokov,
- chráni vaše práva a záujmy voči súdu, prokuratúre a poškodeným
Peter HarlanderHarlander & Partner Rechtsanwälte „Machen Sie keine inhaltlichen Aussagen ohne vorherige Rücksprache mit Ihrer Verteidigung. Sie haben jederzeit das Recht zu schweigen und eine Anwältin oder einen Anwalt beizuziehen. Dieses Recht gilt bereits bei der ersten polizeilichen Kontaktaufnahme. Erst nach Akteneinsicht lässt sich klären, ob und welche Einlassung sinnvoll ist.“