Darovanie pre prípad smrti
- Darovanie pre prípad smrti
- Zákonný základ darovania pre prípad smrti
- Účinky pred smrťou
- Účinky po smrti
- Daňové zaobchádzanie
- Právo na povinný diel a „voľná štvrtina“
- Predmet darovania
- Zápis darovania pre prípad smrti do katastra nehnuteľností
- Vplyv na nároky na povinný diel
- Právne postavenie darcu
- Právne postavenie obdarovaného
- Rozdiely oproti iným formám prevodu majetku
- Vaše výhody s právnou podporou
- Často kladené otázky – FAQ
Darovanie pre prípad smrti
Kto chce za svojho života vytvoriť jasné pomery, často siahne po závete. Nie vždy je však závet správnou cestou. Darovanie pre prípad smrti (§ 603 ABGB) ponúka záväznú, ale flexibilnú alternatívu na cielený prevod vybraných majetkových hodnôt s účinnosťou až od okamihu smrti, ale už za života právne záväzne upravené.
V prípade darovania pre prípad smrti ide o dvojstrannú darovaciu zmluvu, ktorá sa uzatvára už za života. Darca sa zaväzuje obdarovanému určitý predmet až po svojej smrti bezodplatne previesť. Dovtedy si darca ponecháva plnú dispozičnú právomoc.
Na rozdiel od závetu nie je toto ustanovenie jednostranne odvolateľné. Obdarovaný nadobúda uzavretím zmluvy vymáhateľný nárok, ktorý sa stáva splatným
Zákonný základ darovania pre prípad smrti
Darovanie pre prípad smrti je v rakúskom dedičskom práve od roku 2017 výslovne upravené. Podľa § 603 ABGB ide o právny úkon založený medzi živými, ale s odkladacou podmienkou.
Aby bolo takéto darovanie účinné, musia byť splnené nasledujúce podmienky:
- Zmluva s prijatím: Je potrebná zhoda vôle medzi darcom a obdarovaným.
- Forma notárskej zápisnice: Celá zmluva – vrátane prijatia – musí byť notársky osvedčená. Aj neskoršie zmeny zmluvy vyžadujú formu notárskej zápisnice.
- Žiadna výhrada odvolania: Darca si nesmie vyhradiť všeobecné právo na odvolanie. Zmluvná klauzula o odstúpení robí darovanie neúčinným.
Ak sú tieto podmienky splnené, ide o právne záväzné majetkové plnenie, ktoré nadobúda účinnosť automaticky smrťou.
Sebastian RiedlmairHarlander & Partner Rechtsanwälte „Gerade bei größeren Vermögenswerten ist die notarielle Gestaltung einer Schenkung auf den Todesfall oft die rechtssicherste Lösung, insbesondere dann, wenn ein Testament angreifbar wäre“
Účinky pred smrťou
Napriek záväznosti zostáva darca vlastníkom sľúbenej veci a môže ju v zásade ďalej užívať, napr. prenajímať alebo obhospodarovať. Nesmie však robiť nič, čo by zmarilo splnenie zmluvy, napríklad predmet darovať alebo predať. Ak napriek tomu dôjde k prevodu na tretie osoby, vzniká obdarovanému nárok na náhradu škody voči pozostalosti.
Účinky po smrti
Smrťou darcu sa záväzok stáva splatným: Obdarovaný má teraz vymáhateľný nárok na vydanie. Nemusí byť dedičom, ale môže zmluvu spolu s úmrtným listom použiť na to, aby napr. požiadal o zápis do katastra nehnuteľností.
Dôležité: Predmet zostáva súčasťou pozostalosti a môže byť zaťažený dlhmi. Veritelia poručiteľa majú prednosť. Obdarovaný preto musí počkať, či je pozostalosť dostatočná na splnenie jeho nároku.
Daňové zaobchádzanie
- Žiadna darovacia daň: Rakúsko od roku 2008 nevyberá darovaciu ani dedičskú daň.
- Žiadna oznamovacia povinnosť: Keďže ide o nakladanie pre prípad smrti, nie je potrebná žiadna správa o darovaní.
- Daň z prevodu nehnuteľností: Pri nehnuteľnostiach sa platí daň z prevodu nehnuteľností, akoby išlo o dedičstvo. Taktiež sa platí 1,1 % poplatok za zápis do katastra nehnuteľností.
Právo na povinný diel a „voľná štvrtina“
Aj pri darovaniach pre prípad smrti platí: Poručiteľ nesmie nakladať s celým svojím majetkom. Podľa zákona musí
Ak sa táto minimálna miera nedodrží, môžu dedičia darovanie napadnúť. Obdarovaný musí za určitých okolností vydať časti. Okrem toho sa plnenie započítava na nároky na povinný diel. V závislosti od času darovania dokonca v plnej výške.
Predmet darovania
Predmetom darovania môže byť akákoľvek vec v obehu, pokiaľ má ekonomickú hodnotu. To zahŕňa tak hmotné, ako aj nehmotné veci. Napríklad je možné darovať hotovosť, nábytok, fotoalbumy alebo obchodné podiely.
Vždy musí existovať vôľa darovať. Ak niekto odovzdá niečo na základe záväzku, nejde o darovanie.
Zápis darovania pre prípad smrti do katastra nehnuteľností
Samotné darovanie pre prípad smrti nemožno zapísať do katastra nehnuteľností, pretože pre tento typ zmluvy neexistuje žiadna vlastná forma zápisu.
Neprípustná je aj poznámka o obmedzení vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. To znamená: Obdarovaný nemá pred smrťou darcu žiadnu katastrálnu ochranu.
Vplyv na nároky na povinný diel
Darovanie pre prípad smrti sa pri výpočte povinného dielu posudzuje ako iné plnenie pre prípad smrti. To znamená:
- Započítanie: Sľúbené plnenie sa fiktívne započítava do pozostalosti, akoby bolo vykonané v čase smrti.
- Zníženie povinného dielu: Ak poručiteľ darovaním prekročil „voľnú štvrtinu“, môže to viesť k porušeniu povinného dielu.
- Započítanie na povinný diel: Hodnota darovanej veci sa odpočíta od nároku obdarovaného na povinný diel, ak je sám oprávnený na povinný diel.
- Právo na žalobu iných oprávnených osôb na povinný diel: Ak je povinný diel porušený, môžu vydedení príbuzní za určitých okolností uplatniť nároky na vydanie voči obdarovanému.
Právne postavenie darcu
Až do okamihu smrti zostáva darca:
- neobmedzeným vlastníkom darovaného predmetu,
- oprávnený na užívanie (napr. príjmy, používanie)
- ale povinný zdržať sa všetkého, čo ohrozuje plnenie zmluvy.
Napríklad nesmie predmet darovať, predať ani zaťažiť, ak by tým bola zmluva zmarená.
Ak darca poruší túto povinnosť, môže obdarovaný (príp. jeho dedičia) uplatniť nárok na náhradu škody voči pozostalosti.
Dôležité:
Darca si nemôže vyhradiť zmluvné právo na odstúpenie. Aj neskoršie jednostranné zmeny sú právne neúčinné, pokiaľ neboli opätovne dohodnuté vo forme notárskej zápisnice.
Právne postavenie obdarovaného
Obdarovaný nadobúda uzavretím zmluvy:
- záväzkovoprávne zabezpečený nárok na prevod darovanej veci,
- ktorý sa stáva splatným až smrťou darcu.
Nestáva sa automaticky vlastníkom, ale musí napríklad pri nehnuteľnostiach uplatniť nárok, napr. zápisom do katastra nehnuteľností po predložení zmluvy a úmrtného listu.
Dôležité:
- Obdarovaný nie je dedičom, ale veriteľom pozostalosti.
- Jeho nárok má prednosť pred odkazovníkom, je teda prednostne uspokojovaný.
- Voči tretím osobám, ktorým bol darovaný predmet neoprávnene postúpený, existuje len výnimočne nárok, napríklad pri zásahu do cudzích pohľadávkových práv.
- Obdarovaný sa môže odvolávať na zmluvu aj, ak by bol dedičsky nespôsobilý, pretože nejde o závetné ustanovenie.
Odkladací účinok
Darovanie pre prípad smrti nadobúda účinnosť až smrťou darcu (je teda s odkladacou podmienkou).
To znamená:
- Obdarovaný nadobúda spočiatku len záväzkovoprávne očakávanie.
- Žiadne vlastníctvo, žiadna dispozičná právomoc a žiadne právo na zápis pred nastaním smrti.
- Žiadny prístup veriteľov obdarovaného, pokiaľ nenastala smrť.
Rozhodujúcim okamihom pre darovanie je právne okamih smrti, nie okamih uzavretia zmluvy. To je obzvlášť dôležité pre výpočet povinného dielu a pre otázku, kedy sa darovanie považuje za „vykonané“.
Rozdiely oproti iným formám prevodu majetku
Závet
Závet je jednostranné, kedykoľvek odvolateľné vyhlásenie vôle. Zvyčajne sa spisuje ručne alebo pred notárom a nadobúda účinnosť až po smrti.
Rozdiel oproti darovaniu pre prípad smrti: Závet nevyžaduje žiadneho zmluvného partnera a môže byť kedykoľvek zmenený alebo zrušený bez súhlasu iných. Darovanie pre prípad smrti naproti tomu je zmluvne záväzné a môže byť zrušené len dohodou.
Sebastian RiedlmairHarlander & Partner Rechtsanwälte „Die Schenkung auf den Todesfall ist keine Ersatzform für ein Testament. Sie ist ein eigenständiges Gestaltungsmittel, das Vertragsbindung mit Flexibilität verbindet.“
Dedičská zmluva
Dedičská zmluva je dvojstranná zmluva medzi manželmi alebo snúbencami, ktorá záväzne upravuje pozostalosť (celú alebo čiastočne). Podlieha tiež notárskej zápisnici.
Rozdiel oproti darovaniu pre prípad smrti: Dedičská zmluva sa typicky týka celého majetku, zatiaľ čo darovanie pre prípad smrti sa týka jednotlivých majetkových predmetov. Okrem toho dedičskú zmluvu nemožno uzavrieť s ľubovoľnými osobami – darovanie však áno.
Odovzdanie pre prípad smrti
Tu sa predmet fyzicky odovzdáva už za života, s dohodou, že si ho možno definitívne ponechať až po smrti odovzdávajúceho.
Rozdiel: Odovzdanie pre prípad smrti je právne neúčinné, ak nie je formálne upravené ako závetné ustanovenie. Chýba zmluvná istota darovania pre prípad smrti – najmä pri nehnuteľnostiach neexistuje právna ochrana pre príjemcu.
Príkaz pre prípad smrti
Ide o príkaz tretej osobe, aby po smrti darcu odovzdala určitý predmet určitej osobe.
Rozdiel: Oprávnený nemá žiadny priamy nárok voči pozostalosti. Darovanie pre prípad smrti naproti tomu poskytuje právne vymáhateľný nárok zo zmluvy.
Odpustenie dlhu pre prípad smrti
Odpustenie dlhu pre prípad smrti znamená, že veriteľ vyhlási, že sa svojou smrťou vzdáva pohľadávky.
Rozdiel: Podľa prevládajúceho názoru nejde o darovanie a úkon nepodlieha formálnym požiadavkám. Právny dôvod je jednostranný – na rozdiel od darovania pre prípad smrti ako dvojstrannej zmluvy.
Darovanie s odkladacou podmienkou
Darovania môžu byť spojené s podmienkami (napr. povinnosť starostlivosti), ktoré nadobúdajú účinnosť po ich splnení.
Rozdiel: Ak sa odkladacia podmienka vzťahuje na smrť darcu a nie je zvolená forma notárskej zápisnice, hrozí neplatnosť. Len pri dodržaní prísnych formálnych požiadaviek a bez výhrady odvolania sa takáto úprava považuje za darovanie pre prípad smrti.
Darovanie s výhradou práv
Pri tom sa predmet prevádza už za života, avšak s výhradou práv – napr. právo užívania plodov, právo bývania alebo zákaz scudzenia.
Rozdiel: Darovanie je okamžite účinné; obdarovaný sa stáva už vlastníkom, aj keď si darca ponechá užívanie. Pri darovaní pre prípad smrti zostáva darca vlastníkom až do svojej smrti.
Vaše výhody s právnou podporou
Naša kancelária vás sprevádza pri právne bezpečnej úprave darovacích zmlúv pre prípad smrti. Preverujeme formálne náležitosti, ochranu povinného dielu a daňové aspekty.
Kontaktujte nás pre nezáväznú úvodnú konzultáciu.
Vyhnite sa formálnym chybám, chráňte svoj majetok a zabezpečte si jasné pomery.